Zaujímavé veci

Vitajte na mojej webovej stránke

Próza

Mauglí
Kvas v sude pomaly tiekol a tak nastal obľúbení čas výroby pálenky.

Jano a Štefan boli starý kamaráti. Dlhoročne spolu pálili alkohol doma na čierno.

Jano mal vo dvore tajnú miestnosť ktorá slúžila ako sklad rôznych harabúrd.

V zime sa však premenila na odbornú pracovňu našich páličov. Štefan túto činnosť zbožňoval hneď ako dostal avízo že kvas pustil šťavu bol celý vytešený. Veď čoby aj nie keď mohol spojiť príjemné s užitočným. Zostavili teda spolu s Janom celú aparatúru. Kotol s dvojitým dnom ústil do výparníka kadiaľ sa zrážala a neskôr vyparovala vodka .Po zopakovaní tejto činnosti sa z vodky stával alkohol. Pri tejto príležitosti chlapi hneď koštovali čo dobré vydestilovali a rozprávali si aj svoje zážitky.

„Ty Štefan ja som si ti kúpil nového psa.."

„A kde ho ukrývaš že ho tu nevidím , čo je to nejaká vzácna rasa?" uťahoval si Štefan.

„Ba ,to je čistokrvná vlčica vraj mála predkov spod tatier!" vystatoval sa Jano.

„Vlčica a to ako čo pochádza snáď z divého vlka ?"

„Veď prečo by sa inak nazývala vlčica ,jej predchodcom bol vlk" vysvetľoval Jano.

„Aha tok to som nevedel že aj vlci sú psi ,zasa som o čosi múdrejší"

„A ako sa volá tá vlčica ?" zaujímal sa stále Štefan.

„No predsa Mauglí !"

„Ako Mauglí , a nebol to náhodou chlapec ktorého našla vlčica?" nechápavo sa vypytoval Štefan.

„Bol a to je problém veď keď mohol byť pes Sultán ,môže byť aj Mauglí!"

„Veď ja nič len mi to bolo čudné :" „A kde je ten Mauglí veď mi ho ukáž!" nabádal Jana .

„Fijú fiť " zapískal Jano .

„Mauglí , poď sem !"

Z domu sa vyrútil obrovský psisko pripomínajúci vlka len srsť mal nejakú čudnú do červena sfarbenú ,akoby psí ryšavec.

„Tak Štefanko toto je môj Mauglí , keď mu prikážem aj kotúľ urobí !" preháňal Jano.

„Čo to táraš pes a kotúľ , tak to neverím!"

„Tak sa teda stavme!" naliehal Jano .

„Súhlasím , ak urobí kotúľ budem celú noc prikladať do ohňa ja ale ak nie dáš mi päť litrov s tej najlepšej slivovice!"

„Nech je teda tak !" Jano pristal .

„Tak sa teda pozeraj."

„Mauglí pod sem , nože urob kotúľ ,pod môj vravím kotúľ" rozkázal Jano svojmu psovi.

Štefan len neveriacky krútil hlavou čo tomu Janovi na staré kolená preskočilo pomyslel si. Keď zrazu pes sklonil hlavu a ako človek sa prehodil dopredu , Štefanovi spadla sánka.

„sto hrmených tak to si ma teda dostal psisko akýsi , klobúk dole pred tebou!" uznal Štefan.

„Tak čo kto vyhral?" pýtal sa Jano z víťazným úsmevom na tvári.

„Dobre teda vyhral si ,budem hore celú noc."

„Ja sa teda natiahnem " Jano si ľahol na starú drevenú váľandu a zaspal .Štefan pomaly prikladal do ohňa. A tu nad ránom na neho prišli mrákoty .Snažil sa rozptýliť aspoň s tým kotúľovým Mauglím. Ale aj ten pes akosi rezignoval. Nad ránom Štefan zaspal .Keď sa ráno zobudili v kotly bolo vyhasnuté zima ako v psinci.

„Hej Štefan ,bodaj ťa veď ty si zaspal , a pálenku kto bude variť!" dudral Jano.

„Ja som len teraz očko zažmúril ." zahmlieval Štefan.

„Sto hrmených Ti do duše vpálilo Štefan, bodaj ťa parom vzal, kde je pálenka?" reval Jano .

„Predsa tu vo vedre ."pozeral prekvapene Štefan.

„Ty zviera jedno opité ty si ju vysľopal a zaspal priznaj sa !"

„Ja ,ja nie." koktal Štefan

„Pekný si mi ti kamarát ,ale si sa mi odvďačil všetku pálenku si mi vypil!"

„Už aj sa odtiaľto prac" zúril Jano a vyhodil svojho kamoša preč.

Ten sa ani nenazdal a už bol aj za bránou. Nechápal čo sa stalo ale cítil sa vinný a tak šiel poslušne domov. Jano strašne nadával a tak pobudil celý dom .Žena zbehla dolu do pálenice a pýta sa :

„Čo je starý čo tu vrieskaš?"

„Nepýtaj sa lebo aj teba niekam pošlem bodaj ho šľak trafil kamaráta môjho!"

„Tak čo je už ma nenapínaj toľko? vyzvedala žena.

„Tá atrapa prezlečená za kamaráta mi tu v noci vypil všetku pálenku a potom zaspal!"

„Si si tým istý starý?"

„A kto iný by ju vypil?" rozčuľoval sa Jano.

Vtedy sa s pod stola vyplazil Mauglí. Takú chôdzu psa hádam nik nevidel nohy sa mu plietli predné zo zadnými , jazyk mal vyplazený až po zem a oči prevrátené akoby zdochýnal .

Pozri ho sviňa psačia či ti to on nevypil tú pálenku!" skonštatovala stará.

„A ja som svojho najlepšieho kamaráta z domu vyhodil!"

„Už aj sa mu choď ospravedlniť.!" rozkázala žena.

Jano sa teda obliekol vzal päť litrov najlepšej slivovice a pobral sa ku Štefanovi. Tam sa spolu kráľovsky ožrali a mali na ďalších rok na čo spomínať.
Žádné komentáře