Zaujímavé veci

Vitajte na mojej webovej stránke

Sviatočné

Môj anjel
Každý raz sa do priepasti rúti a mizne v diali...
V tej chvíli jeden spadol, pri druhom anjeli stáli.
I ja som nenávratne padala...
Môj anjel má dušu a srdce čisté ako z krištáľa.
A ja žijem. Opäť raz a snáď naveky.
Anjel príde, zachráni a odletí,
no ten môj ostal a chráni ma ďalej.
Či je to len sen, premýšľam stále.

Sám potrebuje pomoc, hrdina z románu.
Ležím, dávam zbohom ránu,
a on pri mne stojí a zaháňa pochybnosti.
Anjelom je človek z mäsa a kostí.
Ten najčistejší, ktorý dal mi nádej a...
zaslúžim si vari tohto anjela?

Prináša mi úsmev, suší slzy,
vycíti, čo teší ma a čo mrzí,
a ja zahanbená sa trápim celú noc,
lebo ja jemu nedokážem pomôcť.
A melancholicky spomínam na vety:
„ ...ona nepomôže mi ako Ty,
lebo Ty si mi najlepšia priateľka.“
Z líca sa mi skotúľala slza veľká.

Stal sa svetlom v mojich nočných morách,
keď ráno sa prebúdzam, hrdlo mi zviera strach,
Čo ak ho už nikdy neuvidím?
Čo ak načriem do jazierka a vodu nechytím?
A len odraz luny bude v jazere sa lesknúť,
anjel z diaľky sa prihovorí: „Nesmúť,
ja v duši budem stále s Tebou!“
A padať bude, padať do priepasti tieňov.

No nik Ťa nechytí, nenájdeš svojho anjela,
nádejí už stratila si priveľa,
mňa spasila si, no ja pomôcť Ti nedokážem,
navždy dlhom sa k Tebe viažem.
A ak raz to príde a osud nás rozdelí,
navždy budem počítať tisícky prázdnych nedelí,
a nezabudnem, čo všetko si pre mňa spravila.
Ach, čo robiť, aby strach som zakryla?
Sľubujem, raz Ťa nájdem, raz Ti všetko vrátim,
pretože neprežijem myšlienku, že Ťa navždy stratím...
Žádné komentáře