Zaujímavé veci

Vitajte na mojej webovej stránke

Sviatočné

Predvianočná spomienka
Toto nie je báseň, ako každá iná,
Nechcieť písať sviatočne, je dosť veľká drina
O Vianociach bolo tu už, básni veľmi veľa
Preto by som na začiatok, odbočovať chcela.
Chcela by som písať o tom, čo som za rok prežila
Veď keď na to zabudnem, akoby som nežila.
Pred rokom o takom čase, sneh bol ešte v nedohľadne,
Každý vravel iba o tom, kedy prvý sniežik padne.
Mne sneh vôbec nechýbal, nikdy som ho neľúbila,
Za to som sa do Prízraku, takmer slepo zaľúbila.
Odletel však za Atlantik, nechcela som viacej žiť
Po roku už chápem vetu: asi to tak malo byť.
Naozaj to bol správne, nič by som už nemenila,
Viem že by to bolo fiasko, aj keď mi tu občas chýba.
Po sychravých Vianociach, konečne zem schladil mráz
Vysušil mi ďalšie slzy, na Silvestra po stý raz.
Nuž objala som Nový Rok, on zrazu so mnou tancoval
A prezlečený za Priateľa, bozk mi od bolesti daroval.
Od Januára do Marca, len škole som sa venovala,
Zabudnúť raz na všetko, najviac som potrebovala.
Samej mi to vôbec nešlo, tak znovu som sa zamotala,
Krehké srdce Starej Lásky, bez rozmyslu namotala.
Boli to prekrásne časy, nikdy na ne nezabudnem,
Milovať aj nenávidieť, jeho vnútri navždy budem.
Nie sme si však súdení, zistila som druhý krát,
Škoda že to nepochopil, droga je zas jeho brat.
Aj tak som mu veľmi vďačná, hoci o tom vôbec nevie,
Preniesol ma svojou láskou, cez jedno kruté obdobie.
Medzitým som cestovala, nových ľudí spoznávala,
V Rakúsku aj v Nemecku, svoje stopy zanechala.
Keď začalo leto kvitnúť, rozkvitla som spolu s ním,
Mala som už po krk tuhých, zasnežených dlhých zím.
Leto mi zas prinieslo, mnoho zvláštnych prekvapení,
Jedným z nich bol krátky pobyt, v nemocničnom zariadení.
Po rozchode, po chorobe, nebolo mi práve dobre,
Boh mi dal však ďalší dôkaz, že je ozaj kdesi hore.
Do cesty mi náhle zoslal, Anjela bez veľkých krídel,
Takého čo uzdravuje, len čo k Vášmu srdcu príde.
Podrobnosti písať nechcem, lebo toto nie je o ňom,
Preňho už mám báseň inú, je len preňho, je len o ňom.
Nemám k tomu už čo dodať, v básňach to vždy takto býva,
Detaily a pointa sa, v básnikovom srdci skrýva...

Žádné komentáře